Falšovanie požívatín

Podľa zákona č. 195/2007 o potravinách sú falšované potraviny definované takto: „Falšované potraviny sú potraviny, ktorých vzhľad, chuť, zloženie alebo iné znaky sa zmenili tak, že sa znížila ich hodnota, a ktoré sa spotrebiteľovi ponúkajú ako plnohodnotné pod zvyčajným názvom alebo iným klamlivým spôsobom.“

Falšovanie požívatín úzko súvisí s výskytom cudzorodých látok v požívatinách, ktoré nemusia byť pre človeka neškodné. Účelom takéhoto postupu je nepovolanými konaniami zlepšiť zmyslové vlastnosti a predĺžiť trvanlivosť požívatín. Za falšovanie je možné označiť i také postupy, ak sa z požívatiny odoberú jej prírodné zložky a táto úprava sa neoznačí na obale.

Falšovanie mäsa je aj jeho umývanie roztokom hypermangánu (pri povrchovom osliznutí mäsa), prípadne jeho umývanie v octovej vode alebo dezinfikačnými prostriedkami. Potraviny sa falšujú aj pridávaním nepovolených syntetických farbív (nápoje, zmrzlina, cukrárenské výrobky). Liehové nápoje sa falšovali metylalkoholom (s ťažkými poruchami na zdraví). K falšovaniu pomarančových štiav pridávaním etanolamínu.

V Taliansku došlo pred niekoľkými rokmi k odhaleniu rozsiahleho falšovania vína metylalkoholom. Na následky tejto otravy zomrelo niekoľko tisíc ľudí. Dietylénglykol bol pred niekoľkými rokmi zistený vo vínach v Rakúsku. Do vín sa síce dostal náhodou - následkom ošetrovania viníc proti mrazom, ale išlo o falšovanie vína. Aj u nás sa objavili na používanie dierhylénglykolu a etylénglykolu na rozpúšťanie aromatických látok v potravinárskom priemysle a ako prísady do liehových nápojov. U nás je ako rozpúšťadlo polyetylén - glykol povolený.

V Japonsku sa pridáva diethyléntglykol do niektorých druhov cigariet za účelom zabránenia vysychania tabaku. Pred niekoľkými rokmi došlo k falšovaniu použitého oleja do výrobkov rýb v Španielsku. Do rybacích konzerv bol použitý minerálny a nie jedlý olej. Došlo k ťažkému poškodeniu zdravia a u niektorých osôb k trvalým následkom. Naposledy bol popísaný prípad falšovania mletej červenej papriky míniom, obsahujúcom olovo.

Za svojský a v poslednej dobe značne rozšírený druh falšovania požívatín možno považovať neodvôvodnené a orgánmi potravinového dozoru neposúdené predlžovanie doby spotreby rôznych druhov výrobkov.

Vždy je vhodné a v niektorých prípadoch nevyhnutné, aby výsledky a návrh predĺženej lehoty spotreby bol konzultovaný s orgánom na ochranu zdravia ľudí. Takéto výrobky (s predĺženou lehotou spotreby) možno považovať za výrobky nové, na ktoré sa vzťahuje príslušné legislatívne konanie. Ak sa takéto postupy nedodržia a výrobca svojvoľne začne značiť niektoré potraviny s dlhšou dobou spotreby, ako bola obvyklá podľa pôvodných ČSN, resp. STN, ide o falšovanie potravín.